anpetuwi

 
 
 

Keď sme mali štyroch psov, začalo dozrievať rozhodnutie o chove. Prvá fenka, ktorú sme si zadovážili, bola tricolor Cindy od Kurovské tvrze. Po jej tragickej smrti vyplnila prázdne miesto modrý beluš Bali (alebo Bambula) - Balzamína Wamakaskan.

Na výstavách sme sa stretli so šeltiami a pretože sú to ovčiaky (aj keď v "mini prevedení"), bolo rozhodnuté. Najskôr sme mali vybranú tricolor fenku, ale mňa uchvátili modré oči a farba blue-merle. Fenka však bola zadaná. Akú som mala radosť, keď mi chovateľka oznámila, že fenka je voľná a môžem ju mať! A tak druhou "papierovou" fenkou je blue-merle šeltička Aylin Blue Malá Magura.

Tretiu sme kúpili "hotovú" - Besy z Růžového Barvínka, našu Besinku. Besy je anglický kokeršpaniel, vzácne sfarbenie hnedý beluš.

Ku štvrtej fenke sme prišli ako "slepé kura k zrnu". Náhodou. Na Koru z Bakovej jamy sme natrafili, keď sme si pozerali klubovú stránku a videli oznam s ponukou šteniat. Oranžového beluša sme ešte nemali... tak už máme!

Keďže sme vždy chceli čiernobieleho psa alebo fenku, piatym “do partie” sa stal Atrey Silver z Petrovy pálenky, skrátene Silvo.

Šiestym je Besinkin vzdialený príbuzný, hnedý beloš Haryk z Růžového Barvínka. U nás sa volá Hary.

 

Rozhodnutie chovať psov neprišlo náhle. Bol to relatívne dlhý proces.

Ako to vlastne všetko začalo...

 

Niet na svete lepšieho psychiatra ako je šteňa, oblizujúce vám tvár.

Ben Williams